Šťastné DIEŤA s lukom v ruke
Kto by nemal rád detskú veselosť a roztopaš. Od detí dostávame presne toľko
naspäť, koľko času a energie venujeme tomu, aby boli šťastné.
A zažili ste už ten moment, keď malý fešák či drobná slečinka chytia prvýkrát
do ruky luk? Rozšírené zreničky, blažený úsmev a obrovská zvedavosť, čo s tým
budú robiť. Kto to raz skúsi, nechce vrátiť.
Chceli ste si popri deťoch zatrénovať? Smola. Zabudnite. Budete počuť len:
„Ešte, ešte jeden výstrel. A ešte posledný, dobre? A po tom úplne poslednom,
nemohol by som ešte jeden?“ Deti chcú vyskúšať všetko - farebné terče, čiernobiele
terče, zvieratká, figuríny, slamené balíky alebo Mimoňov. To je jedno, hlavne založiť
šíp, napnúť tetivu a bác. Radosť ako u majstra sveta, ktorý trafil víťazný šíp.
A tak som vzal na tréning svojho 9-ročného syna. Povedal som si, že uvidím,
čo z toho bude. No a prišlo prekvapenie. Z domu večne ufrflaný a nespokojný mladík,
zrazu dokázal hodinu vkuse púšťať šípy a dobrá nálada ho neopúšťala. Tak dobre,
skúsime niečo iné. Vezmem ho na parkúr, čo na to povie.
Zažil som „kultúrny šok“. Môj syn bez jediného reptania prešiel 3,5-hodinovú
trať a vystrelil viac ako 120 šípov. Neustále mi pripomínal, že nie je bábätko a tak
biely kolík nech necháme iným. On strieľa ako tatino - výhradne modrý kolík. To by
bol v tom čert, aby aj on netrafil vlka cez dolinu na 25 metrov!
Musím uznať, niektoré položky trafil nad očakávanie, a to nemá za sebou
žiadnu veľkú prax. Luk držal tretíkrát za celé leto. Chvíľkami som otváral ústa. O áno,
motivácia a radosť robia divy.
Tak som si po návrate len tak pozeral stránky nemeckého lukostreleckého
zväzu, ktorý pripravuje na rok 2027 svetový šampionát v 3D lukostreľbe. Krásne
miesta v okolí kúpeľného Bad Waldsee, v blízkosti Ravensburgu a švajčiarskych
hraníc. Syn mi pozrel cez rameno a spýtal sa: „Čo to pozeráš, tati?“ Vysvetlil som
mu, čo sa na tej stránke píše............a čo myslíte, aká bola ďalšia otázka?....„Prihlásiš
ma?“
Deti sú úžasné, pretože pre ne nič nie je nemožné. Sú ako tá reklama na
Toyotu s opicou. Obrovské dobíjače energie nás rodičov - lukostrelcov.
Tešme sa teda z každého malého fešáka, z každej malej slečinky. Sú zárukou,
že v našom klube či športovej asociácii nájdeme celé rodiny, ktoré žijú týmto krásnym
športom ...SPOLU.
Pripravil Radovan K.







Komentáre