Praktický jazdecký luk
Jazdecký luk spolu s primitívnym lukom a Anglickým dlhým lukom tzv. longbow sa radí medzi historické luky. Historicky je mladší ako primitívny luk a jeho vznik môžeme približne datovať okolo rokov 2000 až 1500 pr.n.l., do obdobia prvých veľkých ríší na blízkom a strednom východe. Rozšírenie jazdeckého luku najmä vo východnej a strednej Európe spadá do obdobia sťahovania národov, a to prispením kmeňov Hunov a neskôr Avarov.
Potreba vzniku jazdeckého luku vzišla predovšetkým z vojenských dôvodov, zavedením jazdy do vtedajších armád. Pôvodne vojská Egyptskej a Asýrskej ríše, Chetiti a tiež Peržania používali bojové vozy ťahané koňmi na ktorých stáli lukostrelci. Tieto zbrane boli síce na vrchole vtedajšej vojenskej techniky a taktiky, ale v určitých situáciách boli pomalé s obmedzenou možnosťou manévrovania a preto ich neskôr vystriedali lukostrelci na koňoch s jazdeckými lukmi. Jazdecký luk musí spĺňať dve základné kritéria, a to nesmie prekážať jazdcovi pri pohybe na koni a zároveň musí byť dostatočne silný a výkonný. Pre historické primitívne luky vyrobené z jedného kusu dreva platí, čím je luk silnejší, tým musí byť luk dlhší, aby sa mala energia, kde uložiť. Preto jazdecký luk, vzhľadom k svojím rozmerom, nie je vyrobený len z dreva, ale pri jeho výrobe sa používajú aj iné materiály. Dalo by sa povedať, že je to taký historický kompozit. Na výrobu týchto lukov sa prevažne používali rohovina, drevo a šľachy. Tieto materiály sa potom spájali prírodným glejom z rýb alebo zvierat. Hotový luk bol často spevnený kožou a ďalšími šľachami. Vďaka kombinácii použitého materiálu má svoj charakteristický niekoľkokrát ohnutý tvar ramien. Výroba jazdeckého luku trvala približne desaťkrát dlhšie ako výroba iných tradičných lukov. Niektoré pramene z blízkeho východu udávajú čas výroby až dva roky. Sila jazdeckých lukov nedosahovala silu napr. longbowu a aj dostrel bol menší, približne do sto metrov. Tieto parametre neboli však nevýhodou v boji, lebo skupiny jazdcov s lukmi používali taktiku rýchleho priblíženia k protivníkovi na vhodnú vzdialenosť, kde v cvale vystrelili niekoľko šípov a opäť sa rýchlo odpútali od protivníka. Táto taktika slávila úspech aj proti relatívne silnejšiemu, ale pomalšiemu protivníkovi, o čom svedčia historické záznamy z križiackych vojen, a tiež kroniky o vpáde Tatárskych vojsk do Európy.
V súčasnosti je jazdecky luk vyrábaný nielen z tradičných ale najmä moderných materiálov a tiež aj jeho využitie sa zmenilo. Môžeme ho vidieť nielen na historických akciách, ale aj rôznych súťažiach. V krajinách, kde je povolený lov s lukom aj na poľovačkách. Veľmi obľúbené sú súťaže jazdcov na koni napr. v Maďarsku a vo svete v Mongolsku a v Číne, kde popri jazdeckom umení predvádzajú súťažiaci aj lukostrelecké umenie. Na Slovensku je možné sa stretnúť s jazdeckým lukom na historických akciách a na 3D lukostreleckých súťažiach. Zaujímavosťou príbehu tohto luku je aj fakt, že bol vynájdený najmä z dôvodu boja, ale v priebehu histórie ho umelci často vo svojich dielach vkladali a vkladajú do rúk bôžika lásky Amora.
LK Sagittarius
