Mikuláš mieni, sneh mení

Napadol očakávaný prvý sneh, je 2.12. sobota. S vidinou obľúbeného tréningu kráčam k telocvični. Prekvapko! V telocvični "prší". Na polovicu telocvične zo stropu dopadajú kvapky roztopeného snehu. Operatívne sa púšťame do likvidácie záplavy. Úspešne. Voda je na ústupe. Na nezaplavenej polovici telocvične sa Ideme rozstrieľať, veď je tréning. Marcel pokračuje v likvidácii dopadajúcej vody na podlahu. S mopom mu to ide skvelo, takú čistú telocvčňu sme ešte nevideli. Vzal si vodu pod palec. Prichádza ďalšie prekvapko - Mikuláš! Napriek môjmu veku sa teším ako malé decko. Zbožňujem výzvy! Okrem opačne bodovaného terča prichádza na scénu kobereeeec! Na spodnej strane koberca sú nakreslené očíslované obrysy podrážok. Viliam sa vyhral! To je fakt nepoznané! Strieľanie na ľaváka, od zadu, šikmo z jednej či druhej strany vyvoláva od "divákov" záplavu dobrých rád do života, pripomienok, fandenia či žartíkov. Na záver sme si mohli vystrieľať mikulášske sladkosti. Bolo to báječné! Také cukríky majú úplne inú príchuť. Sú plné zábavy, radosti, smiechu, zdieľania spoločného času a vďaky za výborný tréning s prekvapením.

Ďakujeme Viliamovi, Sylvinke a Marcelovi