Nebojte sa lámať šípy, je to dobré pre biznis :-)

... alebo ako to vidí Martin

Niekedy v roku 2012 som začal strieľať z luku v jednej historickej skupine. Keďže to bola historická skupina, aj luk musel byť historický. Pekný, drevený anglický dlhý luk a k nemu drevené šípy. Trénoval som pomerne poctivo, na tréningy som chodil pravidelne. Nebol som vychýrený čarostrelec, ale pokrok bolo vidieť a ja som bol spokojný. Ako plynul čas, svoje členstvo v skupine som ukončil. V dobrom. Tiež som na nejaký čas zavesil na klinec aj luk. To sa písal rok 2020. A niekedy v roku 2025 sa vo mne začala znova prebúdzať skrytá túžba vziať do ruky luk a zastrieľať si. Ten svoj starý luk som mal stále odložený, ale ako som zistil, nie iba Covid, ale aj iné patálie si vybrali svoju daň a ja som bol na ten luk príliš slabý. Áno, aj to sa môže stať. Tak som sa ozval Marcelovi, že by som sa rád pridal do klubu. Odpoveď bola pozitívna a mňa to veľmi potešilo. Prišiel som sa pozrieť na tréning, Marcel mi vysvetlil, ako to tam funguje a požičali mi luk. Žiadny anglický dlhý luk, ale luk z kategórie TRRB. Teda skladací reflexný luk s dreveným stredom a laminátovými, alebo nejakými takými ramenami z modernejších materiálov. A k nemu karbónové šípy. V porovnaní s dreveným jednoduchým lukom som mal pocit, že tento nový strieľa sám. Ako som však časom zisťoval, stále ma to ťahalo k tým jednoduchým lukom. A tak som si kúpil jazdecký luk, síce už nie čisto z prírodných materiálov, ale zložený z dreva a laminátu. A k nemu drevené šípy s plastovými končíkmi. Radosť to bola preveliká, keď som ho prvý krát doniesol na tréning. Luky Vám pri výstrele neodpustia žiadnu technickú chybu. Ale tešil som sa, vedel som, že musím potrénovať, aby som sa do toho dostal. Prvý tréning sa rovnal jednému zlomenému končíku pri výstrele. To sa stáva a keďže je končík plastový, dá sa vymeniť. A keď bol môj druhý tréning s novým lukom, tak to prišlo.  Počas niekoľkých výstrelov na začiatku tréningu sa mi podarilo polámať dva šípy. Tie, čo som nezlomil, lietali kade-tade, len nie do terča. A ja som tam na streleckej línii stál mysľou úplne mimo. Niežeby som predtým nikdy žiadny šíp nezlomil. Šípy sú spotrebný materiál a tak to treba brať. Tu išlo o vnútorné precitnutie, pocit márnosti nad márnosti. Akosi ľahko som podľahol predstave, že strieľať z takého luku po takmer šiestich rokoch bude niečo, so si hlava a svaly dokonale pamätajú a že po nejakom tom zahrievacom kole už budem búchať samé stredy a hodnoty 10 – 11 bodíkov. Tak určite. Keď sa človek po dlhšom čase vracia k nejakej svojej aktivite z minulosti, zvykne sa hovoriť, že to sa nezabúda, že to je ako bicyklovanie. Predpokladám však, že keby teraz Peter Sagan sadol na bicykel a vybral sa pretekať na Tour de France, tiež by to nebol ten istý Sagan, ako pred rokmi. V ten deň som prišiel domov v podobe prázdnej schránky, zdôveril som sa drahej polovičke, ktorá chápavo pokývala hlavou a povedala pár povzbudivých slov. Milá dcérenka si chcela polámané šípy ponechať, azda aby mi ich v budúcnosti mohla predhodiť, pri nejakej vhodnej príležitosti, ako symbol otcovho zlyhania, aby nezabudol vôl, že teľaťom bol. No nič, keďže dcérenka ešte nemá vek, aby mohla opatrovať ostré predmety, šípy sú zatiaľ v pivnici. Ja som medzitým pár krát navštívil rôzne stránky, kde som si už takmer objednal ďalšie šípy. Aj o vlastnej výrobe som uvažoval, ale na to akosi zatiaľ niet času a priestoru. V tej chvíli som si myslel, že pri ďalšej príležitosti polámem všetko skrz naskrz, hádam aj samotný luk. Hlboké nádychy a výdychy a pár dní to dali celé trochu do normálu. Pocit marazmu a beznádeje sa pomaličky vytratil a objednané šípy ostali v nákupnom košíku niekoľkých e-shopov. Čakajú na svoju šancu, lebo aj výrobcovia šípov musia z niečoho žiť. Každopádne mám ešte stále v talóne dvanásť plne funkčných „drevákov“ a nebojím sa ich použiť. Ďalšie tréningy boli, aspoň čo sa týka lámania šípov, s nulovými stratami. Iste, nie každý sa trafil, ale prežili to všetky. Zatiaľ. Tých pár turbulentných dní, kedy prvotné nadšenie vystriedala frustrácia, je už minulosť. Každý zlomený šíp môže byť šanca na zamyslenie, kde strelec urobil chybu a čo treba zlepšiť, aby ten nasledujúci šíp nečakal podobný osud. Zlomený šíp nie je žiadna tragédia, ak máte správne nastavenú myseľ. A keď sa rozhodnete v príhodnej chvíli doplniť muníciu, bude to dobré aj pre biznis.

Zaujal Vás Martin K., ktorému ďakujeme :-)