LUK...............civilizačný fenomén

Niečo nové od Radovana.

Vstúpite doma do šatníka, zvesíte šaty, zoberiete do rúk drevené ramienko. Ulomíte priečku a miesto nej natlčiete klinčekmi gumu z gatí. Viete čo ste práve vyrobili? ...................áno, luk. A ani si v tom momente neuvedomujete, že AK BY STE BOLI PRAČLOVEK alebo PRAČLOVEČICA, PRÁVE BY STE ZMENILI DEJINY ĽUDSTVA.

               No áno, ten kus ohnutého dreva je minimálne rovnako dôležitý, akými boli objav kolesa, papiera či znakového písma. A prečo vlastne?

               Luk je civilizačný fenomén, v ktorom sa ukrýva podstatná časť znalostí ľudstva, jeho tvorivosti a túžby poznávať. Fenomenálny vynález, ktorý posunul ľudstvo míľovými krokmi do éry vesmírnych technológií a hlbokého poznania svojho fyzického prostredia.

               Áno, v kúsku ohnutého dreva sa skrývajú tisíce rokov vedeckého bádania, fyziky, chémie a všetkých možných vedeckých odnoží. Na luku a učení sa ako ho vylepšovať sme rozvinuli materiálové inžinierstvo. A čo sme kvôli luku preskúmali?

               Na svete existuje viac ako 70000 druhov stromov, a teda aj dreva. Stovky z nich sú vhodné na výrobu luku. A viete, ktoré sú absolútne top, odobrené aj vedou? Sú to Tisovec a Maklura. Odborne známe ako Brevifolia a Osage orange. Dokonalá kombinácia vlastností – hustoty dreva, pevnosti v ohybe a pružnosti / mechanickej pamäti, t.j. schopnosti vracať sa do pôvodnej polohy.

               A práve toto bádanie nás posunulo ďalej, ku kompozitným technológiám. Luk sme začali kombinovať s kosťami zvierat, šľachami, neskôr metalickými materiálmi, plastmi, uhlíkovými či sklovitými vláknami. K tomu sme potrebovali chémiu. Ako zlepiť niečo dohromady? Včelím voskom? Živicou zo stromu? Lepkavými tekutinami, ktoré vylučujú niektoré živočíchy? A áno, estetika. Predsa luk musí byť umelecký artefakt, potrebujeme farby. Takže treba preskúmať zem, lesy, moria, jazerá, živočíchy, kto a čo nám ponúkne tie najkrajšie farby.

               Streľba z ručných palných zbraní typu puška alebo pištoľ je čisto mechanická záležitosť, jemný ohyb palca a puf...................strieľanie z luku je naopak prežívaním rôznych príbehov, kde každý výstrel je jedinečný.................telo vníma jemnú vibráciu a švih ramien ..........tetiva vydáva o to krajší zvuk, o čo lepšie ste ju vypustili. Nejde o to trafiť, ale o to splynúť s lukom a vnímať jeho pohyb. Je to protiklad statickej mechaniky a dynamického duchovna. Luk je predĺžením ruky, výstrel je výsledkom hlbokej mentálnej práce.

               Koľko je dosť sily? 80lb znamená, že prerazíte aj tú najsilnejšiu kožu zvierat, môžete tak uloviť slona, hrocha, nosorožca či krokodíla. Neveríte? Prečítajte si knihu od Howarda Hilla, kde popisuje svoje lovecké zážitky, či ide o americké hory alebo africkú savanu a pralesy. My sme samozrejme milovníci zvierat a prírody, takže neublížime ani muche. Nahrádzame si to radšej našimi gumovými a penovými atrapami.

               Je luk rýchla zbraň? Možno to nie je tak rýchle ako u bubienkového revolveru, kde sa dá vystreliť 5x za sekundu na westernových pretekoch, ale takí Saracéni či Mongoli vedeli vystreliť počas jazdy na koni 4-6 šípov za desať sekúnd. Počuli ste už o dánskom lukostrelcovi Larsovi Andersenovi? Ten dokázal oficiálne vystreliť z krátkeho jazdeckého luku 10 šípov za 4,9 sekundy. Čo poviete? Dosť rýchle?

               Je luk len hračička na pár metrov? No tak luk dostrelí bez problémov na vzdialenosti cez tisíc metrov. Konkrétne oficiálny rekord klasickým lukom je 1222m z roku 1987 od pána menom Don Brown. Špeciálne upravené luky dnes atakujú vzdialenosť dostrelu 2km.

               No dobre, tak máme silný a ďaleko strieľajúci luk. A čo presnosť? No tak stačí si pozrieť umenie Byrona Fergusona, a zistíme, že klasickým lukom vieme trafiť menší balónik na 100m, zhasnúť oheň sviečky na 20m, trafiť očko 2cm prsteňa na 15m, prípadne zostreľovať mince zo vzduchu.  Máme tu tiež udalosť zapísanú v kronikách. Písal sa rok 1941 v Grand parku v Chicagu. Howard Hill ukazoval postupne davu 30000 divákov umenie streľby z luku. Ukazoval, že zostreľovať z hlavy ľudí na 20m jablká či slivky nie je problém. Takže legendy o Robinovi Hoodovi či Williamovi Tellovi nemusia byť úplne vymyslené.

               A čo je ďalej fascinujúce na streľbe z luku? Luk je komunitná záležitosť. Lukostrelec sa teší nielen z toho, že sám drží v ruke luk, ale aj z toho, že zdieľa priestor a duchovnú radosť s ďalšími ľuďmi okolo seba. Lukostreľba dobíja človeku životnú energiu každým jedným výstrelom. Ak neveríte, poďte sa pozrieť medzi nás do Sagittaria. Požičaný luk nebudete chcieť po tréningu vrátiť, stane sa vašou súčasťou. Tomu verte.