Filozofické zamyslenie sa nad lukostreľbou.

Nedávno sme si napísali v stručnosti o aspektoch, ktoré ovplyvňujú náš výstrel a prenesene celkovú športovú výkonnosť. Je však zaujímavé pripomenúť si, že nikto z nás nevymyslel pomyselné koleso, nad touto zručnosťou sa zamýšľajú celé generácie strelcov. Poďme zablúdiť na chvíľku do Japonska.

Lukostreľba patrí k najstarším ľudským činnostiam, loveckým a  bojovým umeniam. Jej podoba bojového umenia sa v Japonsku nazýva kjudo (cesta luku). Kjudo ovplyvnil predovšetkým zenový budhizmus (zen), pretože každá z týchto činností môže viesť k tao, k osvieteniu. Lukostreľba nie je chápaná ako šport, ale ako duchovné majstrovstvo. To dosiahne človek len vtedy, keď sa povznesie nad techniku. Lukostrelec sa v mysli oslobodzuje od všetkých svetských pohnútok a jeho výstrel je čistý. Nemyslí na techniku, nestrieľa pre víťazstvo, ani pre dojem. Cieľom nie je zasiahnutie cieľa, ale smerovanie k sebarealizácii. Kjudo je cestou pravdy, dobra a krásy. Zasiahnutie terča nie je výsledkom fyzickej zručnosti, ale zosúladenia mysle s lukom, šípom a terčom. Ak myslíme len na víťazstvo, nemôžeme zvíťaziť! Objavenie vhodného okamihu na výstrel sa nedá naučiť, len intuitívne v správnom okamihu objaviť.

Spomeňme si na legendy západného sveta, akými boli Howard Hill, Byron Ferguson, John Schultz, Fred Bear´. Ich zručnosti boli fenomenálne a pre mnohých nepochopiteľné. Trafiť s istotou kačicu na jazere na 70m? Alebo na 15m púšťať jeden šíp za druhým do prstena? Žiadny problém. Asi netušili nič o zenovej lukostreľbe v Japonsku, ale v skutočnosti všetci tieto princípy uplatňovali. T.j. mysleli len na cieľ a svoj luk. Nič viac, nič menej. 

3D lovu zdar.