BOJNICE - Ako to vnímali naši strelci

RENATKA : Bojnice... z donútenia?

Po Slovenskom pohári na Padelkoch som náhodne videla na fcb fotku s nájdenými šípmi. Nechcela som veriť vlastným očiam. Veď som nestratila ani jeden. Aspoň som si to myslela... Môj nádherný šíp si tam trónil medzi ostatnými a mával na mňa. Odkaz pod obrázkom znel: "Prinesiem na 3D WC do Bojníc." A bolo rozhodnuté! Prihlásila som sa. V náhradníkoch som sa ocitla na 27.mieste. Z môjho pohľadu bez nároku na účasť. Každým zníženým číslom k účasti som sa tešila ako malé decko na približujúce sa Vianoce. To bola radosť keď mi prišiel potvrdzujúci mail že som preradená do účastníkov! Moje milované Bojnice! Jupíííí! Ľubkove povestné štrúdle a Bojnice to je symfónia priestoru a chutí a k tomu strelecká skupina č.33 so známymi ľuďmi. Čo viac si priať! 

Sobota 6.6., skoré ráno, slnko presvitalo cez hmlu a smerom k Borskému Mikulášu vytváralo prenádherné scenérie. Z oparu vystupovali siluety stromov, podľa vzdialenosti mali rôzne odtiene, vytvárali koláž na zlatistom poli.... Už len pre túto nádheru sa oplatí privstať si. Aj za tieto momenty vďačím lukostreľbe. Prečo medzi zastávka v Borskom Mikuláši?  Mám to obrovské šťastie že ma Mirko Králl s rodinou vzali autom so sebou do Bojníc. Pod jeho taktovkou si  vždy cestu vychutnávam. Jeho plynulý a bezpečný štýl jazdy je pre mňa upokojujúci. 

Trať 3D West Cup bola náročná ale výborne postavená. Hry svetla, vlnitý terén, malé ležaté terče na dlhé vzdialenosti, terče v terénnom prepade. Stavitelia trate si dali záležať na tom aby aj veľmi nároční strelci boli spokojní. 

Súťaž sa skončila, medaily sú rozdané. Priateľské slová na rozlúčku....

Posledné zamávanie Bojniciam a pred nami sa začínal plynulý návrat do všedných dní. 

RADOVAN : Bojnice – tradičné miesto 3D lukostreľby.

Posledné roky sa toto krásne slovenské mestečko stáva pravidelným hostiteľom najvyšších národných súťaží, a to Slovenského pohára a West cupu. A prečo sa stalo obľúbeným miestom stretávania sa lukostreleckej elity Slovenska? Kto absolvoval aspoň dva ročníky pretekov, odpovie poľahky. Bojnice ponúkajú stále nové trate s veľkou variabilitou terénu. Inak tomu nebolo ani predošlý víkend. Každý súťažiaci predpokladá členitý terén, takže chodenie z kopca do kopca neprekvapí, ale napriek tomu, tento ročník bol rozhodne náročnejší ako ten predošlý. Dominovali vtáky všetkých veľkostí od malých kačíc až po riadneho tetrova, no a mačkovitých šeliem bol nespočet. Mnohé s minimálnymi zónami, takže kľudne sa strieľalo na 10-15cm zóny na vzdialenosti okolo 20 i viac metrov. O to horšie, že terče boli umiestnené často v prudkých kopcoch smerom hore aj dolu, no a najmä, v príšernom prítmí lesa, keď sme zaostrovali oči ako sa dalo, ale veľakrát sme i tak toho veľa nevideli. Prekvapili streľby šikmo cez prudké svahy, cez rokliny, i do riadnych zrázov, kde bolo treba kloniť luk do 40 stupňových náklonov. Za posledné dva roky snáď nebola technicky náročnejšia trať. Napriek tomu, mnohé výkony súťažiacich boli priam neuveriteľné, veď divízia TRRB tentokrát prestrieľala BB, čo sa nestáva zase tak často. No a ako sa nám podarilo reprezentovať náš klub v tejto prestížnej lokalite?

Bojnice ako rodinný výlet?

Keď  som doma spomenul, že si chcem ísť zastrieľať do Bojníc, žena i syn jednohlasne vyhlásili, že idú so mnou a hotovo. Tak dobre, naplánoval som rodinný výlet. Ubytovali sme sa rovno pod zámkom, aby sme si vychutnali pravú bojnickú atmosféru a ja som sa už v duchu tešil, že pošlem rodinu do ZOO, aby som si užil krásny deň lukostreľby. Skupinu som si vybral cielene, v podstate sme kopírovali zloženie z Lomov, takže čisto modro-kolíková pohodová partia. Začiatok preteku  mi moc  teda nevyšiel, prvé tri terče tri nulové výstrely, čo rozhodne nepotešilo. Potom som sa vcelku rozbehol a mal som lepšie a horšie série výstrelov, v priemere som to však postupne vylepšoval. Zhruba v troch štvrtinách preteku to bodovo vyzeralo, že by som mohol dokonca atakovať 400 bodov a priemer okolo 6,0 bodu, čo je v dlhom luku už hranica kvalitnejšieho strieľania. Žiaľ, posledné terče som zaznamenal horšie výstrely, dokonca jediný dvojitý miss na preteku, takže cieľ sa musel redukovať, ale výsledných 375 bodov a priemer 5,51 nakoniec i tak potešili. Mám nové bodové maximum, takže trend ide smerom hore, čo je príjemné poznanie. Pretek bol teda za nami, Renátku som letmo pozdravil v rade na naozaj chutný obed a utekal som naspäť na hotel. V duchu spokojný, hrozne unavený, ale s myšlienkami na ďalšie preteky a radosť, ktorú mi prináša lukostreľba.