Taký NORMÁLNY pondelok...

Je presne 16:55. Vyberám autom posledné cestné „esíčko“ a rútim sa do bránky nášho lukostreleckého areálu. Auto ako vždy nadskočí na nerovnostiach a ja už pohľadom prechádzam, kto parkuje a kto už stojí „na lajne“. Som tu. Medzi

spriaznenými dušami.

Vypínam motor a spokojne vystupujem. Hneď vedľa stojí auto Marianky a Romana, ktorí ma vítajú s úsmevom. Ich drobučká dcérka mi hrdo ukazuje svoj „brutálny 10-librový kladkový luk“. Beriem ho do ruky a tvárim sa, že natiahnuť ho je nad moje sily. Sledujem, ako sa veselo chichoce a baví na môj účet. Idem si aj ja zložiť svoj klenot, aby som sa ponoril do lukostreleckej relaxácie. Pardon, do tréningu. Ako kráčam smerom k streleckej línii, za mnou sa znenazdajky

zdvihne kúdol prachu. To doráža na svojej dvojkolesovej mašine s pedálovým pohonom naša Janka. Jej tréning sa začína aj končí na bicykli – je to skrátka športovkyňa telom aj dušou. Nedávno vymenila holý metalický luk za krásny tradičný a vyzerá s ním akosi viac sexi ��. Bude to asi tým, že ja pretechnizované luky príliš

nemusím. Hneď som ju aj pochválil, že robí nášmu športu skvelé meno. Kúsok za ňou sa už rýchlym krokom blíži Andrej. Doslova stelesnená pohoda v pohybe. Andreja nerozhádže nič – ani zlý deň, ani zlá nálada, dokonca ani nepodarená streľba. A možno je to aj tým, že odkedy v zime kúpil nový luk s o niečo rozumnejšou librážou, jeho presnosť vystrelila nahor. Niekedy len s údivom pozeráme, ako sa dá z jazdeckého luku takto geniálne trafiť. Andrej je v tomto smere skutočný lukostrelecký „gurmán“. Na otázku, či pôjde v zime vyskúšať halové turnaje, sa len potmehúdsky usmieva. Práve parkujú Martin s Tomášom a o chvíľu sú pri nás. Martin, z ktorého sa stáva sezónny chameleón, a naša nová posila do partie, Tomáš. Prečo chameleón ? Martin strieľa veľmi obstojne z tradičného luku, no už dlho pokukoval po Andrejovom jazdeckom. Srdce nepustilo, a tak si toto leto zaobstaral parádny jazdecký kúsok, „nastrúhal dreváky“ a poďho súperiť s Andrejom. Musím uznať, že prechod bol rýchly a efektívny. Už mu to tam na 30 metrov „búcha“ tak, akoby z „jazdečáku“ strieľal odjakživa. Do haly si však zrejme vezme tradičný luk, aby si súperi nemysleli, že im prenechá príliš veľkú technologickú výhodu. Tomáš posledné dni skúšal kadečo, no nakoniec zvíťazil moderný duch a na

tréning si priniesol nový kladkový luk. Okamžite sa ho ujala partia „kladkáčov“ – Marek, Marianka a Roman. Mimochodom, Marianka s Romanom sú doslova chodiacim zdrojom pozitívnej energie a je radosť tráviť s nimi čas. Tomáš tak chytil skvelé „kolegiálne terno“. Skoro by som zabudol na Mareka, ktorý má svoje obľúbené miesto na samom okraji strelnice. Tento rok sa rozhodol otestovať vlastné limity, takže nemá veľa času na reči a trénuje ako drak. Letmo nás pozdraví, prehodí pár slov, no vzápätí už opäť naťahuje tetivu a púšťa jeden šíp za druhým. Ciele si dal vysoké – chce bojovať o popredné priečky na terčovkách, takže na 50 metrov sa to v terči musí len tak žltnúť.

Všetci stojíme na streleckej čiare a s veselým úsmevom na nás žmurká Renátka, trénerka a dobrý duch nášho klubu. Každú chvíľu pobieha po línii – chvíľu trénuje, chvíľu organizuje, s každým sa pozdraví. Vidno, ako si užíva pohľad na rad 15 ľudí, ktorí dotvárajú kolorit a atmosféru areálu. V klube má toho odstrieľané najviac, pravidelne nás reprezentuje na Slovenskom pohári v 3D lukostreľbe a je živým stelesnením klubového ducha.

A už je tu výzva! „Kladkáči“ sa idú zabávať a vymysleli si súťaž: kto trafí jazyk kobre, chvost korytnačke alebo... kto urobí zo srnky na 16 metrov jednorožca. Na tvárach všetkých žiari obrovský úsmev a odhodlanie. Toto je tá pravá atmosféra.

Medzitým chlapci s tradičnými a jazdeckými lukmi skúšajú trafiť srdce veľkého leva na nejakých 32 až 34 metrov. Paráda. Niektoré zásahy sú ako z ríše snov. Obe mikropartie neustále komunikujú a zdravo sa hecujú. Takže, vážení, toto je klub Sagittarius. Na každom tréningu testujeme nielen našu mušku, ale aj výdrž dobrej nálady, kapacitu vysmiateho žalúdka a pevnosť športového ducha. Lukostrelci sú skrátka komunita spriaznených duší, sprisahaneckej mentality a nekonečnej radosti zo športu. Presne tak to má byť.

Ďakujeme Radovan za opäť zaujímavé a inšpirujúce čítanie.