Lukostrelci nie sú „BÁBOVKY“

3D sezóna sa pomaly blíži k záveru, a tak je čas tak trochu rekapitulovať úspechy a neúspechy a rozmýšľať nad tým, kde výkonnostne sme, čo sa nám podarilo, a kde máme rezervy. Bohatská streľba je práve takým jesenným pretekom, kde môžeme definitívne skontrolovať a overiť v praxi, kam sme sa strelecky za sezónu posunuli v technike či

koncentrácii.

Sadáme ráno do áut, keď teplota ukazuje nejaké 2 stupne celzia a vyrážame k Novým Zámkom, konkrétne k obci Nesvady, kde si na nás klub Antares pripravil veľmi dobre postavenú technickú trať. Martin vyráža ráno z Malaciek, ja zo Štúrova. Obaja sa stretávame na mieste a konštatujeme, že 4 stupne nie sú rozhodne príjemnou teplotou na strieľanie, ale veď lukostrelci nie sú žiadne bábovky. Okolo nás to začína žiť a desiatky pretekárov sa pomaly presúvajú do pripraveného areálu. Pri pohľade na moje kraťasy v štyroch ranných stupňoch sa naklonia všetky panie z registračného stanu, mimochodom v zimných vetrovkách a s kapucňami na hlavách a s hrôzou v očiach sledujú, ako sa presúvam na tréningovú strelnicu.

Slnko však nesklamalo, rýchlo putuje na oblohu a začína blahodarne rozohrievať srieň všade naokolo. Tréning sme dali len ľahký, treba šetriť fyzickú energiu. Pozdravili sme sa s kadekým a bežali sa zapísať do skupiny. Moc možností už nezostalo, tak dávame 12tku, aby sme o chvíľu zistili, že sme si vybrali na úvod krásneho daniela na dlhšiu vzdialenosť

v lese. Súťaž naberá postupne grády a my zisťujeme, že rozhodne nepôjde o prechádzku, kde padajú body zadarmo. Tzv. dávačiek tam teda moc nebolo, pretože ak väčšie zvieratá, tak poctivo ďalej, a ak malé vzdialenosti, tak miniatúrne zóny na niečom dosť maličkom.

Už minulý rok bolo jasné, že okolie Nových Zámkoch vyzerá ako dokonalá rovina, ale zdanie klame a nerovností je v lesoch až dosť. Takže sme si vyskúšali aj teraz všetko možné, od streľby do zvierat umiestnených v stúpaniach, cez nízkoprofilové zvieratá na väčšie vzdialenosti, cez „obľúbené“ diagonálne uložené zóny na líškach či vlkovi, až k miniatúram, ako bola streľba na ryby cez jazero. Niekoho potrápili malé prasiatka, iného puma na svahu,

ďalšieho zase veľká levica. Naša klasika s Martinom? Čím väčšia „opacha“, tým menej koncentrácie. Ešte, že ten medveď nebol živý, pretože obaja sme zlyhali a Martin medveďa len strašil obstreľovaním, kým ja som ho len naštval, keď som mu triafal čosi pod pupok.

No a čo sme sa po preteku dozvedeli? Že to bola fajn sezóna a výkonnosť pomaly rastie. Obaja sme zastrieľali na svoje pomery perspektívne a potvrdili sme si, že 4. trieda v TRRB a 5. trieda v PBHB by mohli byť pre nás splniteľným budúcoročným cieľom. Pretek bol veľmi dobre logisticky rozmiestnený, takže sme sa obaja zhodili, že 3,75 hodiny na trati, to je najrýchlejší pretek sezóny, aký sme absolvovali. Divinový guláš bol vynikajúci, rovnako príjemne chladená čapovaná malinovka. No áno, poobede sme sa už vyhrievali na slnku.

A Martin dal ešte na počesť tohto vydareného preteku v krásnom slnečnom počasí bodku v podobe teplej kávičky. Popriali sme si šťastnú cestu domov a zhodli sa, že toto bolo ono. Relax a šport v jednom. A klubová podpora parťáka k tomu.

Pripravil Radovan :-)