Čo to znamená : "Primitívny luk?"

Koľkí z nás vyrastali na Winnetoukách a na základe vtiahnutia do deja sa následne na dvore počas detských hier snažili napodobniť zručnosti hrdinov z filmu? Na pružnú dlhšiu halúzku - lučište na oba konce priviazali špagát - tetivu a druhú rovnú tenkú halúzku použili ako šíp. Akí boli na seba hrdí keď šíp preletel aspoň 2 metre a nebodaj aj smerom ktorým chceli! V detských očiach boli hrdinovia. Vtedy ani len netušiac, že si tvoria primitívny luk, ktorý sprevádza ľudstvo od staršej doby kamennej, takže vek luku a šípu sa odhaduje na 50 000 rokov.  

Priame stredoeurópske luky sa v stredoveku vyrábali z pružných pevných drevín nielen z tisu, brestu, jaseňa ale aj svíbu, bazy či liesky. Lučište (telo luku) malo prierez v tvare písmena D a rovná strana bola vnútorná strana luku. Obvykle boli dlhé od 150 do 200 cm. Ich dĺžka a sila závisela od výšky a telesnej zdatnosti strelca. Drevené šípy bývali dlhé od 80 do 90 cm. Z dôvodu držania smeru letu boli na konci opatrené mastnými pierkami a zárezom na tetivu. Vpredu mali osadené hroty z rôznych materiálov - kameň, rohovina, kov, alebo len zabrúsené drevo. Všetko záviselo od zámeru použitia a najmä majetnosti lukostrelca. Tetivy boli spletané z prírodných materiálov - z ľanu, žihľavy o ktorej sa málo vie že má veľmi pevné vlákna, z konope či zvieracích šliach. Tetivy boli náchylné na rozťahovanie a v daždi málo použiteľné. Z dôvodu uchovávania pružnosti dreva luku, strelci zakladali tetivu pred použitím a museli ju udržiavať v suchu.Účinný dostrel luku bol okolo 200 m, cielený cca 150 m. V neskoršom stredoveku mali dostrel až 300 m.

Najlepšie repliky primitívnych lukov sú z tisu. Jeho drevo sa chová ako prírodný kompozit. Vonkajšia časť dreva tisu pod kôrou má svetlejšiu farbu, táto časť dreva je veľmi ohybná a pružná, vnútorná časť dreva je naopak tmavšia a vyznačuje sa veľkou pevnosťou. Vďaka týmto vlastnostiam má luk veľký švih a zároveň je pevný. Najväčšie nároky na telo luku sú kladené počas náťahu vo vnútornej, kde pôsobí enormný tlak. 

Stredoveké tetivy sú jedinou výnimkou historickej lukostreľby pri ktorých sa toleruje že nemusia byť vyrobené z prírodných materiálov, ale nahrádzajú sa syntetickými vláknami.

Aj dnes sú nadšenci lukostreľby ktorí sa snažia ovládnuť streľbu z primitívneho luku. A že to nie je vôbec jednoduché, svedčí aj fakt, že lučište je úplne hladké, nemá vyznačenú rukoväť a nemá ani žiadnu plôšku (základku) na ktorú by sa šíp položil a pri výstrele mal presnejšie vymedzený smer a dráhu letu. Toto sa dosahuje rukou lukostrelca ktorá drží luk a súčasne tvorí oporu šípu. Ruka pred poranením preletom pierkami po ruke je obvykle chránená koženou rukavicou. Každý milimeter nepresnosti pri výstrele sa na vzdialenejšie terče znásobuje a pri dopade nemusí zasiahnuť cieľ. O tom, že títo lukostrelci nie sú žiadne "čalamády", svedčí aj sila luku, ktorá sa u mužov pohybuje okolo 100 libier. Je to sila, ktorú by sme potrebovali pre zdvihnutie 100 lb závažia jednou rukou. Jedna libra je 0,45359237 kg, takže 100 liber zodpovedá 45,36 kg. Počas tréningu lukostrelec vystrelí cca 100 šípov na terčovnicu. Slušné, však!

LK Sagittarius