Historická lukostreľba

Najlepšie repliky primitívnych lukov sú z tisu. Jeho drevo sa chová ako prírodný kompozit. Vonkajšia časť dreva tisu pod kôrou má svetlejšiu farbu, táto časť dreva je veľmi ohybná a pružná, vnútorná časť dreva je naopak tmavšia a vyznačuje sa veľkou pevnosťou. Vďaka týmto vlastnostiam má luk veľký švih a zároveň je pevný. Najväčšie nároky na telo luku sú kladené počas náťahu vo vnútornej, kde pôsobí enormný tlak.

Stredoveké tetivy sú jedinou výnimkou historickej lukostreľby pri ktorých sa toleruje že nemusia byť vyrobené z prírodných materiálov, ale nahrádzajú sa syntetickými vláknami.

Aj dnes sú nadšenci lukostreľby ktorí sa snažia ovládnuť streľbu z primitívneho luku. A že to nie je vôbec jednoduché, svedčí aj fakt, že lučište je úplne hladké, nemá vyznačenú rukoväť a nemá ani žiadnu plôšku (základku) na ktorú by sa šíp položil a pri výstrele mal presnejšie vymedzený smer a dráhu letu. Toto sa dosahuje rukou lukostrelca ktorá drží luk a súčasne tvorí oporu šípu. Ruka pred poranením preletom pierkami po ruke je obvykle chránená koženou rukavicou. Každý milimeter nepresnosti pri výstrele sa na vzdialenejšie terče znásobuje a pri dopade nemusí zasiahnuť cieľ. O tom, že títo lukostrelci nie sú žiadne "čalamády", svedčí aj sila luku, ktorá sa u mužov pohybuje okolo 100 libier. Je to sila, ktorú by sme potrebovali pre zdvihnutie 100 lb závažia jednou rukou. Jedna libra je 0,45359237 kg, takže 100 liber zodpovedá 45,36 kg. Počas tréningu lukostrelec vystrelí cca 100 šípov na terčovnicu. Slušné, však!

LK Sagittarius