Malebné Kopanice a problém s vysokou zverou

Takto to videl Martin ....

25. júla 2026 sa konali preteky na 3D Parkúre Polákov Vrch medzi Myjavou a Starou Turou. Keďže viem, že cesta z Malaciek na Myjavu nie je žiadna diaľnica, vyrazil som už pred šiestou ráno. Romantický východ slnka osvetľoval Malé Karpaty a aj moju tvár, takže som musel byť opatrný a v duchu som dúfal, že ak stretnem nejakého jeleňa alebo srnku, tak ich netrafím. Šťastlivo som dorazil do cieľa, Kopanice sú skutočne krásny kút našej vlasti. Mal som chuť spomaliť, kochať sa prírodou a básniť, ako pán doktor z filmu Vesničko má středisková. Ale na to nebol čas, dal som si kávu, vystrelil pár cvičných šípov, zvítal sa s Renátkou, vypočul si pár slov na uvítanie a išlo sa na trať. Začiatky mávam dosť rozpačité, ale v tomto prípade som bol sám zo seba prekvapený, v akej som pohode a že triafam terče. Tento dobrý pocit trval tak do polovice trate. Potom sme narazili na nejakú srnku. Tak predsa som ju stretol. A tak, ako som si ráno želal, netrafil som. V druhej polovici trate sa počet terčov v podobe jeleňov, srncov, či danielov radikálne zvýšil a spolu s touto skutočnosťou stúpal aj počet mojich výstrelov mimo terča. Raz ktosi povedal: „Dávajte si pozor na to, čo si želáte, môže sa to splniť“. A tak som v ťažkom útlme absolvoval trať až do konca. Na záver ma potešili dva zásahy do kozorožca ponad jazero. Pozitívne je, že som neprišiel o jediný šíp. A útechou, že to bola moja prvá súťaž v divízii PBHB s lukom, s ktorým strieľam asi mesiac. Takže je tu obrovský priestor na zlepšenie. Gratulujem našej Renátke k víťazstvu a ďakujem jej, že som s ňou po pretekoch mohol posedieť pri obede a trochu sa vyrozprávať. V skutočnosti ma z miery vyviedli snáď štyri nevydarené výstrely na pomerne jednoduché terče. A chybou bolo, že som ich už nedokázal vypustiť z hlavy. Na vine neboli srnky, ale psychika. Ale nabudúce cestou na súťaž budem radšej myslieť na bažanty. Tých býva na trati menej.