Dvojdňovka a nočný lov pod Vysokou.
Sobotné ráno na nás čakal pripravený 3D parkúr pod Vysokou (Rohožník). Ako som sa blížila od parkoviska k registrácii, vítalo ma veľkoryso pripravené zázemie. Od stanového "mestečka" pre kempujúcich lukostrelcov, cez bazén pre deti, pípy s nápojmi pre vysmädnutých až po úhľadne prestreté ranné pohostenie. Atmosféra celé dianie halila do pokoja, radosti ale aj vzrušenia z očakávanej súťaže. Kto už raz navštívil parkúr v Rohožníku zistil, že ľahkosť dosiahnutia cieľov je ilúzia. V sobotu nás čakali 2 kolá po 20 terčov. Deň bol nesmierne priaznivý, darilo sa. Mraky nad hlavou nám vytvárali tieň a občas nás láskavo pohladilo slnko. Pohostinnosť organizátora bola výborná, okrem fajného guláša na obed, nás po súťaži čakala grilovaná cigánska. Mňam! Posledný výstrel, dorátanie bodov, zaslúžený oddych pred Nočným lovom. Niekto si zdriemol, niekto čas strávil debatou, niekto sa kúpal v bazéne. Tomu sa hovorí relax na plácku. Pomaly začalo schádzať slnko za obzor, čas na prípravu lukov, čeloviek, lampičiek a všetkého, čo si nočná lukostreľba žiada. Rozdelenie do skupín, pohľad na luxusný západ slnka a začala sa 12 terčová súťaž. Najväčšia výzva bola: "nestratiť šíp". Inak zábava a odhalenie skrytých schopností. Niekto v tme zistil že intuitívne strieľanie v divízii TRRB je to pravé orechové a iba jedna nula z 24 šípov je vynikajúci výsledok hodný aj CU. Trať lemovaná lampičkami bezchybne a bezpečne viedla strelcov od kolíka ku kolíku. Bola polnoc, spokojnosť, veľký zážitok a emócie z dosiahnutých výsledkov ešte dlho nedovolili zaspať...
Nedeľné ráno bolo ospanlivé, niet divu, po prebdenej noci sa ťažko vstávalo.
Na Michalovi s Veronikou a pomocnom tíme po únave nebolo ani stopy. Obdivuhodné. Očakával sa horúci deň, spaľujúce slnko sa na nás začalo usmievať už o deviatej ráno. Z predchádzajúcich skúseností sa mi po boku hompáľal skladací dáždnik - únik pred žiarou. Aké prekvapenie mi pripravil Michal pred začatím nedeľnej súťaže - pred súťažiacich zložil plnú krabicu novučičkých XXL dáždnikov. Wau - myslel na všetko! Na 28 terčovej trati pod stále sa zvyšujúcou horúčavou boli nesmierne nápomocné. Súťaž sa blížila ku koncu, bodovačky odovzdané, niekto riešil priemer, niekto iba poradie.
Vlastnoručne vyrobené medaile rozdané. Keď som ju držala v ruke, uvedomovala som si, koľko úsilia bolo vynaloženého, aby sme si mohli užiť lukostrelecký maratón pod Vysokou. Bez trpezlivosti, lásky, nadšenia pre lukostreľbu a vzájomnej podpory Michala a Veroniky by to nebolo možné.
Gratulujem všetkým. Musela to byť super akcia :-)